III.E

Navigácia


Mgr. DANIELA SLAVKOVSKÁ

DEJ I. C

II. PRAVEK

PRAVEK.pdf ⇔tu klikni

PRAVEK - najstaršie a najdlhšie obdobie v dejinách ľudstva, začína vznikom ľudského rodu Homo ( okolo 5 mil. rokov p.n.l. sa objavuje australopitekus, prvý predchodca človeka)  a končí vznikom prvých štátov a písma okolo 3 500 p. n. l. 

Periodizácia praveku:

Kamenná doba - delí sa na : staršiu (paleolit) - 3 mil. až 10 000 p.n. l. , strednú (mezolit)- 8 - 6 000 p.n.l. a mladšiu (neolit) - 6 000 - 3, 5 00 p. n.l. 

V paleolite človek objavil pästný klin (kameň prispôsobený na rôzne účely) a oheň. Začal si vytvárať jednoduché spoločenské útvary - rodové skupiny. V mladšom paleolite sa objavuje dnešný typ človeka - homo sapiens sapiens, vznikajú základy náboženstva - totemizmus (totem, symbol znázorńujúci posvätné zviera, od kt. si rod odvodzuje svoj pôvod), uctievanie mŕtvych, predkov(kult mŕtvych), lovecké, pohrebné rituály (obrady), umenie (jaskynné maľby a sochy). Uctieva sa Zem - matka, plodivé sily zeme. Človek sa živí lovom a zberom. Vznikajú ľudské rasy. Ľudia žijú kočovným spôsobom života. V dobe ľadovej (lovci mamutov) aj v mnohopočetných skupinách - hordách. Postupne sa tvára sa rodová spoločnosť. V prvotnopospolnej rodovej spoločnosti nie sú majetkové rozdiely.  Prevláda prirodzená deľba práce - medzi mužmi a ženami. V rode požíva úctu žena - formu rodiny, kde je matka hlavou rodu nazývame matriarchát.  Výrazom tohto kultu sú sošky symbolizujúce ženu-matku - plodivé sily - tzv. venuše.

V mezolite sa zmenšili nástroje (zdokonalenie zručnosti človeka), rozpadajú sa veľké skupiny lovcov, ľudia žijú v menších skupinkách. Živia sa lovom a zberom. Skrotili psa. 

Neolit je prelomové obdobie. V jeho najmladšej fáze - chalkolite resp. aeneolite ľudia prechádzajú od prirodzenej deľby práce k spoločenskej deľbe práce a k špecializácii - zdomácnili niektoré zvieratá, rastliny, začína sa rozvíjať poľnohospodárstvo a pastierstvo, osamostatňujú a zdokonaľujú sa remeslá, zaniká kočovnícky spôsob života, ľudia prechádzajú k usadlému spôsobu života. Namiesto koristníckeho spôsobu obživy prechádzajú k produktívnemu hospodárstvu. Zmena spôsobu obživy a vznik súkromného vlastníctva vedie k zmenám v usporiadaní vzťahov vnútri rodu - matriarchát sa mení na patriarchát ( majetok a meno potomkov sa dedí po otcovi, otec - najstarš mužský člen rodu je najváženejší).  Následkom produkcie potravín rastie ľudská populácia. Hustota obyvateľstva v úrodných oblastiach v deltách riek si vyžaduje organizáciu a riadenie na koordináciu spoločných činností. obyvateľsta. Špecializácia výroby má za následok vznik triednych a mocenských rozdielov - pomaly sa začína rozkladať prvotnopospolná rodová spoločnosť a vznikajú predpoklady pre vznik štátnych útvarov. 

V neolite sa menia aj náboženské predstavy - uctievajú sa nebeské telesá, Slnko, Mesiac a pod., čo súvisí s poľnohospodárstvom, ktoré je závislé od striedania roč. období, slnovratu, dažďa atď. Symbolom Slnka je koleso, resp. slnečný vozík. Stavajú sa veľké stavby z kameňov - poznáme 3 typy neolitických staviem: menhir, dolmen, kromlech. Možno súvisia s pozorovaním oblohy, uctievaním nebeských bohov, pohrebným kultom.

Už v chalkolite - na konci neolite - ľudia objavili kov (meď). Keď dokázali vyrobiť zliatinu medi a cínu - BRONZ - vedeli vyrobiť kvalitnejšie kovové nástroje. V tomto období hovoríme o dobe bronzovej, ktorá sa delí na halštadtskú a laténsku (pomenované podľa nálezísk pozostatkov hmotnej kultúry po ľuďoch tej doby. V bronzovej dobe vznkajú na Blízkom Východe prvé štátne útvary.

 

I. ÚVOD DO ŠTÚDIA DEJEPISU

DEJEPIS, DEJINY, HISTÓRIA.  ČLENENIE A PERIODIZÁCIA DEJÍN.  ORIENTÁCIA NA ČASOVEJ PRIAMKE.

DEJEPIS

  • historická veda (=história, historiografia, dejepis, dejepisná veda) - spoločenská veda , ktorá skúma, poznáva, a snaží sa pokiaľ možno objektívne interpretovať a hodnotiť ( vykladať, vysvetľovať ) dejiny na základe historických prameňov, pričom využíva historické metódy Historickou vedou sa zaoberá historik.
  • opis dejín spoločenského celku alebo kultúrnej činnosti, dejiny (napr. dejepis ľudstva); písané dejiny
  • vyučovací predmet o dejinách -  cieľom dejepisu ako vyučovacieho predmetu je rozvíjať hodnoty, sprítomniť minulý život a názorne reprodukovať minulosť ( HISTORIA EST MAGISTRA A VITAE = lat. príslovie,  história je učiteľkou života. Znamená to, že v histórii sa dá hľadať ponaučenie pre dnešok, aby smše sa  mohli vyhnúť  chybám našich predkov.)

*historiografia - prehľad historického bádania a výskumov

DEJINY  (HISTÓRIA)

  • v širšom zmysle súhrn všetkých udalostí, dejov a súvislostí v čase a priestore
  • v užšom zmysle len dejiny ľudstva, čiže vývojový proces ľudskej spoločnosti a jej jednotlivcov, najmä politickej, ekonomickej, ideologickej, sociálnej a kultúrnej podoby ľudskej existencie

História je prvá samostatná veda, ktorá sa oddelila od filozofie v antickom Grécku. Zakladateľmi histórie sú HERODOTOS a TUKYDIDES.  Herodotove Dejiny” sú prvým zachovaným dielom gréckej historiografie. Opísal v nich grécko-perzské vojny a predchádzajúce udalosti, dejiny národov (Médi, Peržania, Egypťania, Skýti, Gréci), ktorých sa konflikt týkal. Obsahuje aj  opisy krajín, ktoré poznal z vlastných ciest (Malá Ázia, Egypt). Zaujímal sa však aj o príčiny a vplyvy udalostí.. KLIO bola múzou histórie.

ČLENENIE A PERIODÁZIA DEJÍN 

VECNÉ ČLENENIE – podľa predmetu skúmania (dejiny kultúry, športu, školstva, hospodárstva, vedy, techniky, odievania...)

 PRIESTOROVÉ ČLENENIEpodľa toho, akým priestorom sa dejiny zaoberajúich delíme na:

  • všeobecné dejiny, univerzálne dejiny – dejiny sveta
  • národné dejiny – dejiny jednotlivých národov a štátov (napr. dejiny Francúzska)
  • regionálne dejiny – dejiny územných celkov – napr. krajov, miest, obcí... (napr. dejiny Gemera, Revúcej…)

CHRONOLOGICKÉ (časové) ČLENENIE toto členenie je iba pracovná metóda pre lepšie pochopenie vývoja ľudskej spoločnosti, ktorá sa vyvíjala v istých etapách. Slúži na lepšie pochopenie vývoja ľudskej spoločnosti, ktorá sa vyvíjala v istých epochách a etapách. Používajú sa typy chronologického členenia.  Zaužívané je členenie dejín na: pravek, starovek, stredovek, novovek a v rámci neho najnovšie - moderné dejiny.                                                  

Dejiny  členené na jednotlivé periódy periódy sú rozdelené významnými HISTORICKÝMI MEDZNÍKMI. 

PRAVEK (spravidla do roku 3 000/3 500 pred Kr.)

skúma ho najmä prehistorická archeológia

medzník: vynález písma, vznik najstarších civilizácií - štátu

 STAROVEK (spravidla 3 000/3 500 pred Kr. – 476 po Kr.):

skúma ho najmä archeológia, klasická filológia a orientalistika ; v strednej a východnej Európe po praveku nasleduje  tzv. protohistorické obdobie (450* pred Kr. – 750* po Kr.) z ktorého sa nezachovali alebo sa zachovali len nedostatočné písomné pramene (Kelti, Germáni, Slovania, Maďari, Huni…); v Amerike sa za protohistorické civilizácie často považujú indiánske civilizácie

medzník: zánik Západorímskej ríše, vznik prvých feudálnych štátov v Európe

STREDOVEK (spravidla 476/750* – 1455/1492/1526* ):

skúma ho najmä medievalistika (medievistika)

medzník: objav Ameriky K. Kolumbom, nástup humanizmu a renesancie

NOVOVEK v užšom zmysle (spravidla do 1789/1848* alebo až do 1918/1945)

medzník: Francúzska buržoázna revolúcia (1789), buržoázno-demokratické revolúcie v Európe (1848/49)

MODERNÉ DEJINY (od začiatku 20. storočia dodnes)

NOVŠIE DEJINY (spravidla do 1918/1945)                        medzník I. svetová vojna 1914-1918

NAJNOVŠIE DEJINY (21. storočie, súčasné dejiny)

Toto členenie sa týka vývoja v Európe (nie v Indii, Číne alebo Amerike).