Texty, filmy, audioknihy...

https://zlatyfond.sme.sk/autori

1. ročník

 https://eknizky.sk/books/sofokles-antigona/

Antigona - baštrng: https://www.youtube.com/watch?v=msY7uLLNoWU&t=67s

Hamlet - audiokniha: https://www.youtube.com/watch?v=6mR51mrt4KM

Lakomec - inscenácia: https://www.youtube.com/watch?v=jgDI6ySqfqU

Lakomec - baštrng:https://www.youtube.com/watch?v=veF1I3lCagw&t=8s

Kapitánova dcéra - rozhlasová hra: https://www.youtube.com/watch?v=DhyAAgchlfg

Valaská škola, mravúv stodola - zhudobnené verše:  https://www.youtube.com/watch?v=zBtjCy6NXso

Valaská škola, mravúv stodola - audio: https://www.youtube.com/watch?v=IYyzpJqobk4

Valaská škola, mravúv stodola - baštrng: https://www.youtube.com/watch?v=-w6rjV8sQjw&t=36s

Slávy dcera - https://www.youtube.com/watch?v=H80Kby9yEcs&t=10s

Sláva dcera - baštrng: https://www.youtube.com/watch?v=sornP-w2Qw4&t=8s

Mor ho! - prednes: https://www.youtube.com/watch?v=a4LqoG9uwG8

Mor ho! - baštrng: https://www.youtube.com/watch?v=rfpofML0IMg

Mor ho! - zhudobnená báseň: https://www.youtube.com/watch?v=8dg7wm6FLy8

Marína - recituje dvojročný Jakubko: https://www.youtube.com/watch?v=fWRTPKtSbMY

Štúrovci na Devíne - baštrng: https://www.youtube.com/watch?v=IqckJ6t6vTw&list=RDb7yyomjS0bs&index=4

Marína - rap:https://www.youtube.com/watch?v=b7yyomjS0bs&list=RDb7yyomjS0bs&start_radio=1

Smrť Jánošikova -  rozhlasová hra: https://www.youtube.com/watch?v=coevw3MIIJU

Smrť Jánošikova - rozbor: https://www.youtube.com/watch?v=8mOkcxK5ApQ

Smrť Jánošikova - https://oskole.detiamy.sk/clanok/jan-botto-smrt-janosikova-13055

2. ročník

 Nox et solitudo - literárna moderna, I. Krasko: https://www.youtube.com/watch?v=6zPHz9Z9b-k

Nox et solitudo - zbierka: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1626/Vajansky_Z-dejin-literatury-5/15

Keď báčik z Chochoľova umrie - film: https://www.youtube.com/watch?v=o1Q4ijjRFlM

Keď báčik z Chochoľova umrie - baštrng: https://www.youtube.com/watch?v=Bx-3rydipuU&t=5s

Keď báčik z Chochoľova umrie - text: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/185/Kukucin_Ked-bacik-z-Chocholova-umrie/1

Dom v stráni - text: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/22/Kukucin_Dom-v-strani/1

Dom v stráni - baštrng: https://www.youtube.com/watch?v=PPSGA3yeDP4&t=6s

Don v stráni - rozhlasová hra: https://www.youtube.com/watch?v=nY5V10MER2w

Ťapákovci - film: https://www.youtube.com/watch?v=33gROrjXE3A

Ťapákovci - komentár: https://www.youtube.com/watch?v=2GZu2j8H8E8

Ťapákovci - baštrng: https://www.youtube.com/watch?v=Szm3GpCNlpI&t=1s

Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch - text: ttps://zlatyfond.sme.sk/dielo/243/Palarik_Zmierenie-alebo-Dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/1

Statky - zmätky - komentár: https://www.youtube.com/watch?v=tyVyRkJ5IT4

Statky - zmätky - film: https://www.youtube.com/watch?v=uONu4Yq668s

Statky - zmätky - baštrng: https://www.youtube.com/watch?v=lWnMC-XdU5E

Statky - zmätky - text: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/462/Tajovsky_Statky-zmatky/1

Maco Mlieč - text: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/127/Tajovsky_Maco-Mliec/1

Maco Mlieč - baštrng: https://www.youtube.com/watch?v=xkjABXDS6QU&t=12s

Maco mlieč - audiokniha: https://www.youtube.com/watch?v=09Jnv8od4uw

 

3. ročník

 

 

 

4. ročník

Miroslav Válek - dokument: https://www.youtube.com/watch?v=EA7EffWKJx4&t=257s

Miroslav Válek - M. Žbirka: Jesenná láska: text: https://www.youtube.com/watch?v=ERHvmFn10_g

Dušan Dušek:       KUFOR NA SNY

Tam a tam / poviedka/

            Prišiel k nám starý pán, zazvonil pri dverách, otvoril som, bez pozdravu vošiel dnu. Na hlave mal klobúk. A tieklo mu z nosa. Zanedbaný, špinavý, vlasy zopnuté do chvosta. Iba v košeli. Vŕzgajúce topánka, tuším čierne, obuté bez ponožiek, nohavice s trakmi. Utrel si nos do rukáva košele. Vzápätí do druhého. Ako malý chlapec.

            Pred časom nám predal francúzsku posteľ. Za tristo korún. Vtedy sme sa dohodli, že mu peniaze pošleme poštou, aby ich náhodou nestratil. Ako povedal. Na adresu: tam a tam. Aby bol úradný doklad. Teraz si prišiel po peniaze.

            No vtedy sa smial: „ Vidím, že neviete, kde je tam a tam. Že neviete?

            „ Nevieme,“ povedala vtedy moja žena.

            „ Múzejná ulica, číslo tri.“

            Napísal ulicu na papierik, odtrhol ho z novín, za uchom mal ceruzku. Teraz si prišiel po peniaze. Ako povedal. Zanedbaný, špinavý, iba v košeli. Bez pozdravu vošiel do bytu.

            „ Posteľ je veľmi dobrá,“ povedal som.

            „ Keď je taká dobrá, prečo ste mi neposlali peniaze?

            „Ako to ?“

            „A poslali ?“

            „Hneď na druhý deň.“

            „Kam?“

            „Tam a tam.“

            Zasmial som sa. Vytiahol som zo zásuvky kredenca papierik s jeho adresou. Mal som doklad. Dúfal som, že nájdem aj ústrižok z poštovej poukážky, ale ten tam nebol.

            „ Múzejná ulica, číslo tri.“

            „To je zlá adresa.“

            „Ale veď ste nám ju vy sám dali.“

            „Tam som nikdy nebýval.“

            Dopoludnia som behal po meste. Mali sme sa sťahovať. Potvrdenia, výpisy a ostatné nezmysly. Ale nič som nevybavil. Slovom: otrava. Dvoma slovami: zlý deň. Uťahaný, spotený a poriadne hladný. Sníval som o sprche. Nato prišiel starý pán.

            „Najlepšie by bolo spísať zmluvu.“

            „O čom?“

            „ Predsa o posteli.“

            „Dobre. Spíšeme.“

            „Kúpa, predaj,“ povedal.

            „Spíšeme.“

            „Aj s adresami.“

            „Aj.“

            „Mám ju pripravenú.“

            „Dobre, dobre.“

            „Aby bol úradný doklad.“

            Mali sme sa sťahovať. Žena mi priniesla čistý papier, potom ešte jeden, potom ešte kopirák. Dal som ich do písacieho stola. Predsieň, kuchyňa, vedľa malá izbička, za kúpeľňou izba. Potrebovali sme väčší byt. Posteľ sme už mali.

            „Meno,“ povedal som.

            Žena sa obzrela.

            „Meno.“

            Starý pán zmizol. Pod stoličkou ostali len jeho topánky, tuším čierne, celé od blata. Žena bežala do izby za kúpeľňou. Na ruke mi pípli hodinky. Bežal som za ňou. Našli sme ho v posteli. Zakrytý dekou či skôr paplónom, hlava na vankúši, oči zavreté, klobúk stiahnutý do čela. Zrazu sme si uvedomili, že k nám prišiel zomrieť, nešlo o peniaze, ale o posteľ, prišiel zomrieť do vlastnej postele.

            Žena sa ho usilovala prebrať, drmala ním, držala mu hlavu v dlaniach. Pomaly otvoril oči, no nebolo jasné, či je to z jeho vôle, alebo z mykania. Opäť ich zavrel. A náhle sa usmial. Stiahol som mu z hlavy klobúk, za uchom mal ceruzku, iba taký konček so zlomenou tuhou. Ovieval som mu tvár, potom som ho zdvihol, ľahké telo, takmer bez váhy. Akoby sa mi scvrkával v náručí.

            Z pravej ruky mu vypadol kúsok papiera. Mal ho pripravený. Ako povedal.

            Na ňom naša adresa.

 

 

 

 

Pes  /poviedka/

            Sused má psa, ktorý nevie, že je blázon. Vidí v ňom iba svojho pána: ako každý pes. Stretávam ich na schodišti alebo pred naším domom, niekedy aj viackrát za deň, chodia spolu na pivo. Musím dávať pozor. Ináč mi hneď vojdú do cesty, hoci si to neželám – a chcú sa dať do rečí.

            Pes sa volá Ukulele.

            Ničí ma jeho otrocká poslušnosť, pomiešaná s prítulnosťou – a tá zase so slinami jeho vlhkého jazyka, ktorým susedovi každú chvíľu  olizuje ruky. Alebo sa mu obtiera o kolená. A zatvára oči. Pritom susedovi hocikedy straší vo veži. Vylezie na plot a pľuje odtiaľ na ľudí. Po pive má dosť slín. Pes ešte viac. Sedí pod ním, vrtí chvostom, takže zametá zem – a zamilovane pozerá na svojho bláznivého pána. Inokedy sused nájde fľašu od piva, uvelebí sa s ňou na chodníku pred detskými jaslami a fúka do hrdla, odkiaľ sa ozýva zvuk podobný lodnej siréne. Po chvíli sa zmení na akúsi melódiu. Ukulele sa vždy pridá, breše a zavýja, až nakoniec z jaslí vyjde tučná kuchárka a obidvoch zaženie.

            Strašne radi sa dajú zahnať. Pes ešte radšej ako jeho pán. Smejú sa – a majú z toho prču.

            Idú na pivo.

            Spoza plota im mávajú deti, zošpuľujú ústa a v ich tenkých hlasoch počuť vyzváňanie električiek, trúbenie áut a trolejbusov, ba aj cengot bicyklových zvončekov. Neprejde ani hodina- a už sa sused so psom ponáhľajú na zmrzlinu. Radšej sa im vyhnem. Zastavia sa v stánku PNS, kde si vyžobrú včerajšie noviny alebo si kúpia zopár známok, každú inej hodnoty, aby nimi polepili výklady. Sused ich otrie o večne vyplazený jazyk. Svojho psa – a už nimi krášli ulicu. Známky sú oveľa menšie ako plagáty. Potom psovi číta z novín: všetky hlavné titulky. Inokedy zase ležia v tráve neďaleko nášho domu, pes listuje v novinách – a možno ich číta svojmu pánovi. Najradšej má správy o športe. Sused naňho nedá dopustiť: vraj ho učí abecedu, potom ho naučí písať- a potom aj veľkú násobilku. Malú už vie. Skrátka: blázon. V cukrárni ich najprv pohostia, obetujú trochu vanilkovej zmrzliny, z ktorej si raz lizne sused a raz jeho pes, no potom ich vyženú, lebo kazia obchody – a trochu aj smrdia.

            Strašne radi sa dajú vyhnať. Sused ešte radšej ako pes. Idú sa okúpať: aby nesmrdeli. Z novín si urobia papierové čiapky- sused neochotne prizná, že toto psa ešte nenaučil – a zdravia sa ako vojaci: jeden je generál a druhý ešte väčší generál.

            Zahnú za roh – a vojdú mi do cesty.

            Rýchlo sa im vyhnem.

            Sused volá: „ Veď už sa nám toľko nevyhýbajte!“

            A pes vrtí chvostom. A zatvára oči. No každý sa vyhne.

            Sused tenkým hlasom hovorí: „ Vidíš, Ukuško, aký je, vyhýba sa, čo s ním?“

            Zaviažem si šnúrku na topánke a pozriem na hodinky. Akože: nič sa nedeje. Pes má oňuchá a splašene odskočí , potom stiahne chvost – a dobehne suseda: pre neho som blázon.

 

Dušan Dušek obohatil slovenskú literatúru najmä tým, že svoju poetiku postavil na detaile s autobiografickým nábojom, čím sa jeho prozaická tvorba dostala do kontrapunktu s oficiálnou ideologizovanou literatúrou. Dušek sa vypracoval na jedného z najlepších slovenských poviedkarov. Svet jeho próz hýri drobnými rázovitými postavičkami, ktoré prinášajú na scénu nielen autorskú skúsenosť z detstva, ale aj humor, iróniu a osobitý poetizmus, založený na presne vystavanej metafore s konkrétnym príbehovým pôdorysom, ale aj imaginatívnosťou a jemnou psychologickou drobnokresbou. V jeho poviedkach v presnom prozaickom tvare spolunažíva realita s obrazotvornosťou, iracionalitou a tajomnosťou. Frekventovanou témou Dušekových poviedok je popri detstve aj vzťah medzi mladou a staršou generáciou, cez ktorý sa premietajú s kritickým akcentom zložité spoločenské, sociálne a politické súvislosti. V zbierke poviedok Teplomer sa popri všetkých týchto štandardných vlastnostiach dostávajú do popredia politické postoje autora k skutočnostiam totalitného režimu i k skutočnostiam po „nežnej“ revolúcii roku 1989. Majstrovsky poskladaná farebná vitráž ľudských osudov v zbierke Pešo do neba vytvára obraz, cez ktorý k nám prenikajú lúče zážitkov, momentov a maličkostí, humorných ale i vážnych situácií, opísaných s hravosťou a ľahkosťou autorovi vlastnou. Dušek sa sústavne venuje scenáristickej a rozhlasovej tvorbe.

 

Úlohy:

Pes

1. Čím autor dosahuje humorný nádych poviedky?

2. Zamyslite sa nad syntaktickou dvojznačnosťou prvých dvoch viet.

3. Našli ste v poviedke náznak refrénu (opakujúci sa jav)? Čo ním autor docielil?

.................................................................................................................................................................................................